Moje meno je Štefan Valčo a veľmi ma teší, že ste navštívili moju stránku. Profesionálne sa venujem predaju investičného fyzického zlata, prostredníctvom jednorazových nákupov alebo sporiacich programov. Cieľom mojej stránky je Vás informovať o aktuálnej ekonomickej situácii a pomôcť Vám pri Vašom rozhodovaní sa v oblasti investovania do zlata.

Súčasťou mojej práce je pomáhať Vám napredovať aj v obchodno-podnikateľskej oblasti prostredníctvom Vášho osobnostného rozvoja a vzdelávania. Zároveň sa zameriavam na zvyšovanie finančnej gramotnosti a informovanosti v oblasti podnikania, ekonomiky a networkingu.

Pomáham ľuďom dosahovať úspech a prosperitu. Úspešný človek je podľa mňa ten, kto dokáže zarábať veľa peňazí, stará sa o svoje zdravie a kondíciu, rozvíja kvalitné vzťahy so svojimi priateľmi, má dostatok kvalitného času na svoju rodinku, neustále na sebe pracuje a vzdeláva sa, robí prácu, ktorá ho napĺňa a buduje si svoj vlastný biznis, alebo si privyrába u nás popri zamestnaní. Pomáham ľuďom vybudovať si a získať pasívny príjem, rentu. Ak Vás oslovila možnosť obchodno-podnikateľskej spolupráce so mnou, tak ma neváhajte kontaktovať prostredníctvom kontakného formulára. Veľmi sa teším na našu spoluprácu.

Vojna, ktorá „rozbije“ portfóliá investorov. Expert: Všetky veľké finančné krízy mali rovnakú príčinu a smerujeme k nej

Ray Dalio a Michael Howell upozorňujú na odlev likvidity, rastúci tlak na dolár a geopolitický súboj o peniaze, ktorý môže otriasť trhmi.

Ray Dalio, ktorého vo finančnom odvetví všeobecne považujú za jedného z najlepších investorov všetkých čias, varuje, že práve vstupujeme do éry kapitálových vojen. Čo to znamená? Vysvetlíme.

Ďalší veterán finančných trhov Michael Howell je zase presvedčený, že smerujeme k novej finančnej kríze, ktorá pravdepodobne vyvolá hospodársku recesiu a burzový krach. Podľa neho mala každá kríza po roku 1980 jednu hlavnú príčinu. Analýzy naznačujú, že nás čaká opakovanie podobného scenára.

Dôsledkom kapitálovej vojny môže byť fenomén „predávajte Ameriku“. Pre vaše investičné portfólio by to mohlo mať ďalekosiahle následky.

Od obchodných ku kapitálovým vojnám

Obchodné vojny sa týkajú tovaru. Clá rastú, dovoz sa spomaľuje a vývoz sa blokuje. Kapitálové vojny zachádzajú o krok ďalej. Ich cieľom je obmedziť pohyb peňazí a kapitálu v rozličných podobách, ktoré možno označiť za krvný obeh hospodárstva. Ak má krajina obchodný deficit, musí ho financovať. Peniaze často prichádzajú zo zahraničia. Zahraničné vlády, inštitúcie a investori nakupujú dlhopisy, akcie alebo menu danej krajiny. Postupne vznikajú veľmi silné finančné väzby.

Zahraničné vlády napríklad vlastnia významnú časť amerického štátneho dlhu. V kapitálovej vojne sa tieto väzby menia na nástroj nátlaku. Štáty môžu zmrazovať alebo konfiškovať zahraničné aktíva, blokovať prístup na kapitálové trhy či obmedzovať poskytovanie úverov, investície a platobné systémy. Ray Dalio varuje, že práve vstupujeme do obdobia kapitálových vojen. Príkladom sú sankcie proti Rusku, Iránu a Severnej Kórei. Zmrazovanie aktív, zákazy dolárových transakcií a vylučovanie z globálnych platobných systémov slúžia na izolovanie ekonomík a obmedzovanie ich schopnosti financovať obchod, verejné výdavky či vojenské operácie.

Spojené štáty majú v takejto hre silné postavenie. Dolár plní úlohu svetovej rezervnej meny. Väčšina globálneho obchodu a finančných transakcií sa vyrovnáva v dolároch a takmer 60 percent rezerv centrálnych bánk sa drží v americkej mene. Washingtonu to poskytuje obrovskú moc nad svetovým finančným systémom. Ide však o dvojsečnú zbraň. Ak sa geopolitické rozdelenie sveta prehĺbi, zahraniční investori sa môžu začať vyhýbať cenným papierom denominovaným v dolároch. Môžu obmedziť držbu amerického dlhu alebo ho dokonca začať predávať. Aktíva, ktoré nemožno zmraziť, postihnúť sankciami ani kontrolovať štátom, napríklad zlato či bitcoin, budú čoraz atraktívnejšie.

„Keď vznikajú konflikty a medzinárodné geopolitické napätie, ani spojenci nechcú navzájom držať svoj dlh,“ povedal Dalio televízii CNBC v Davose. „Radšej prechádzajú k tvrdej mene. Je to logické, zodpovedá to faktom a opakuje sa to počas celých svetových dejín,“ dodal.

Howell: Všetky veľké finančné krízy majú jednu príčinu

Kapitál je dnes dôležitejší než kedykoľvek predtým. Svet dosiahol obrovský stupeň financializácie. V ére globalizácie, rýchlo sa pohybujúcich peňazí, nadnárodných spoločností a komplikovaných vzťahov medzi nimi vznikla rozsiahla sieť kapitálových väzieb.

Analytik Michael Howell vo svojej knihe Capital Wars dokonca tvrdí, že počas posledných desaťročí nastal zásadný posun od „sily ziskov“ k „sile peňazí“. V predchádzajúcej ére rozhodovali efektivita podnikov, rast ich ziskov, výroba, investície do kapitálových statkov a reálny spotrebiteľský dopyt. Ceny akcií poháňali hospodárske základy spoločností. V novej realite rastie hodnota aktív do veľkej miery vďaka rozširovaniu bilancií centrálnych bánk, zvyšovaniu množstva peňazí v obehu, rastu úverov, ich refinancovaniu a využívaniu finančnej páky.

Kedy nastal tento posun? Po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008.

Centrálne banky sa vtedy nanovo definovali. Vzniklo takzvané kvantitatívne uvoľňovanie, pri ktorom centrálna banka nakupuje z trhu dlhopisy a cenné papiere kryté hypotékami a zároveň vlieva peniaze do reálnej ekonomiky a finančného sektora.

Centrálni bankári získali silný nástroj, ktorého deklarovaným cieľom bolo zachrániť svetové hospodárstvo. V skutočnosti zachraňoval najmä finančný sektor, presnejšie banky považované za príliš veľké na to, aby mohli skrachovať. Dôsledky sú hlboké a rozsiahle. Najvýznamnejším je prudký rast likvidity, teda objemu hotovosti a úverov dostupných v hospodárstve a finančnom systéme. Hovoríme o obrovskom objeme takmer 190 biliónov dolárov, vyplýva z výpočtov GL Indexes. Úverová masa vo svetovom systéme sa rozrástla natoľko, že dnes sa niekoľkonásobne viac kapitálu získava na refinancovanie starého dlhu než na investície do reálnej ekonomiky.

Howell zdôrazňuje, že likvidita získala taký význam, že každá väčšia hospodárska a finančná kríza po roku 1980 bola v skutočnosti krízou likvidity. Platí to napríklad pre veľkú finančnú krízu z roku 2008 aj následnú bankovú krízu v eurozóne. V oboch prípadoch klesla likvidita v pomere k rozsahu zadlženia, čo napokon vyvolalo krízu refinancovania a vážne trhliny v globálnom finančnom systéme.

Dnes pozorujeme rovnaký jav. Podľa Howella sa ďalšia finančná kríza približuje a opäť pôjde o krízu likvidity. Bez aktívnych preventívnych zásahov centrálnych bánk ju nezastavíme. Najviac bude závisieť od americkej centrálnej banky a jej pravdepodobného nového šéfa Kevina Warsha. Odtiaľ je už iba krok k vysvetleniu rastúceho rizika kapitálovej vojny. Ak svet potrebuje likviditu na splácanie dlhu a ďalší rast, rozhodujúce je, kto tento zdroj ovláda.

V centre systému stojí dolár, prístup ku ktorému reguluje americká vláda. V dolároch sa vyrovnáva veľká časť svetového obchodu a rovnako sa v nich uzatvára významná časť dlhov. Súčasný finančný systém navyše potrebuje zabezpečenie úverov. Po kríze z roku 2008 už úverový trh nestojí iba na dôvere a veľká časť pôžičiek musí byť krytá určitým aktívom. Medzi najdôležitejšie zabezpečenia patria americké štátne dlhopisy.

Svet dolár naďalej potrebuje, hoci príbeh o dedolarizácii znie veľmi príťažlivo.

Stanú sa Spojené štáty obeťou vlastnej zbrane?

Ruská invázia na Ukrajinu môže predstavovať zlomový moment a katalyzátor zmien, ktoré prevrátia globálny finančný systém naruby.

Zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky, presnejšie amerických dlhopisov v jej vlastníctve, spôsobilo, že mnohé krajiny, najmä rozličné autoritárske režimy, začali obmedzovať svoju závislosť od Spojených štátov.

Dolár postupne stráca význam a jeho miesto zaujíma predovšetkým zlato.

Najväčšou obeťou kapitálovej vojny sa však môžu stať samotné Spojené štáty. Svet totiž vlastní výrazne viac amerických aktív, než Američania investovali mimo svojej krajiny. Z údajov amerického Úradu pre ekonomické analýzy vyplýva, že rozdiel medzi hodnotou amerických aktív v rukách zahraničných vlastníkov a hodnotou zahraničných aktív patriacich Američanom už dosiahol 27,6 bilióna dolárov. Pred 20 rokmi bol prakticky nulový. Tento trend poháňa niekoľko faktorov. Najdôležitejším je pravdepodobne obrovský americký obchodný deficit, ktorý musí krajina určitým spôsobom financovať. Aby globálny obchodný systém fungoval, Američania musia odniekiaľ získavať kapitál. Jeho zdrojom sú zahraniční investori.

Druhým dôvodom je postavenie dolára ako rezervnej meny. Centrálne banky a investori nakupujú americké aktíva, aby mohli financovať napríklad nákupy ropy.

Tretím faktorom je príťažlivosť amerického akciového trhu, predovšetkým tamojšieho technologického sektora. Najväčšie a najperspektívnejšie technologické spoločnosti rastú práve v Spojených štátoch.

Neexistuje k nim rovnocenná alternatíva a náskok Ameriky sa počas posledných rokov po masovom rozšírení generatívnej umelej inteligencie ešte zväčšil. Bude však svet nakupovať americké aktíva navždy?

Čoraz väčšiu popularitu získava opačný príbeh: „predávajte Ameriku“. Do určitej miery sa to už deje. Vidieť to najmä v rezervách centrálnych bánk a v štruktúre vlastníkov amerického dlhu. Podiel dolára na svetových devízových rezervách klesol z viac než 60 percent na prelome tisícročí na súčasných 41 percent. Tento kapitál smeruje do zlata. Jeho podiel sa počas posledných troch až štyroch rokov zvýšil z niečo vyše 10 percent na 29 percent.

Centrálne banky dnes vlastnia iba približne 13 percent všetkých amerických štátnych dlhopisov dostupných na trhu. Ešte v roku 2008 predstavoval tento podiel 40 percent, vyplýva z údajov agentúry Bloomberg. Spojené štáty sú vo veľmi náročnej situácii, pretože musia financovať vysoké rozpočtové aj obchodné deficity. Bez podpory zahraničných veriteľov to nie je možné. Ak krajiny eurozóny a Japonsko stratia dôveru vo Washington, môže sa znížiť aj ich ochota financovať jeho štrukturálne problémy.

Výpredaj amerického štátneho dlhu by mohol odhaliť slabosť globálneho hegemóna. Viedol by k rastu výnosov dlhopisov, a teda aj k zvýšeniu nákladov na obsluhu dlhu. Administratíva Donalda Trumpa si svoju pozíciu veľmi dobre uvedomuje. Vie, že nesmie stratiť kontrolu nad dlhopisovým trhom, pretože by to mohlo vyvolať katastrofu verejných financií.

Do kapitálovej vojny vstúpi aj Európa

Aj Európa sa nachádza v náročnej situácii. Známa Draghiho správa o konkurencieschopnosti Európskej únie z roku 2024 upozorňovala, že kontinent potrebuje každý rok dodatočný kapitál vo výške 750 až osemsto miliárd eur. Tieto peniaze majú pomôcť zastaviť pokles produktivity, podporiť inovácie, energetickú transformáciu a investície do strategických odvetví, napríklad digitálnych a obranných technológií. Autor správy kritizoval slabosť kapitálového trhu Európskej únie, ktorý je rozdrobený a pri získavaní peňazí podstatne menej efektívny než americký. Problémom je, že úspory Európanov často odtekajú na iné trhy, najmä do Spojených štátov, a nepodporujú miestne hospodárstva.

Európa však môže kapitálovú závislosť využiť aj vo svoj prospech.

Keď sa pred niekoľkými mesiacmi rozhorela diskusia o možnom prevzatí Grónska Spojenými štátmi, dánsky dôchodkový fond AkademikerPension oznámil, že do konca januára 2026 predá americké štátne dlhopisy vo svojom vlastníctve. Hoci sa v oficiálnom zdôvodnení geopolitika nespomínala, rozhodnutie časovo súviselo so zostrením rétoriky Donalda Trumpa týkajúcej sa prevzatia ostrova. Verejnosť ho preto vo veľkej miere vnímala ako odpoveď na tlak z Washingtonu. S nedostatkom kapitálu dlhodobo zápasí aj Varšavská burza. Poľské ministerstvo financií si problém uvedomuje, čo vidieť na návrhu zákona o osobných investičných účtoch.

V jeho aktuálnej podobe sa daňové oslobodenie aktív do hodnoty približne 23 500 eur bude vzťahovať iba na akcie spoločností, ktorých základné imanie je denominované v poľských zlotých. Ide o zjavnú motiváciu, aby poľskí investori nevyvážali svoj kapitál do zahraničia.

Je ťažké povedať, koľko peňazí dokážu osobné investičné účty pritiahnuť na poľskú burzu. Takmer isté však je, že celosvetový boj o kapitál sa bude zostrovať.

Potrebujete sa ešte niečo opýtať, s niečím poradiť, alebo máte záujem o ďalšie informácie? Tak má neváhajte kontaktovať, veľmi ochotne Vám s tým pomôžem: