Moje meno je Monika Beláková a veľmi ma teší, že ste navštívili moju stránku. Profesionálne sa venujem predaju investičného fyzického zlata, prostredníctvom jednorazových nákupov alebo sporiacich programov. Cieľom mojej stránky je Vás informovať o aktuálnej ekonomickej situácii a pomôcť Vám pri Vašom rozhodovaní sa v oblasti investovania do zlata.

Súčasťou mojej práce je pomáhať Vám napredovať aj v obchodno-podnikateľskej oblasti prostredníctvom Vášho osobnostného rozvoja a vzdelávania. Zároveň sa zameriavam na zvyšovanie finančnej gramotnosti a informovanosti v oblasti podnikania, ekonomiky a networkingu.

Pomáham ľuďom dosahovať úspech a prosperitu. Úspešný človek je podľa mňa ten, kto dokáže zarábať veľa peňazí, stará sa o svoje zdravie a kondíciu, rozvíja kvalitné vzťahy so svojimi priateľmi, má dostatok kvalitného času na svoju rodinku, neustále na sebe pracuje a vzdeláva sa, robí prácu, ktorá ho napĺňa a buduje si svoj vlastný biznis, alebo si privyrába u nás popri zamestnaní. Pomáham ľuďom vybudovať si a získať pasívny príjem, rentu. Ak Vás oslovila možnosť obchodno-podnikateľskej spolupráce so mnou, tak ma neváhajte kontaktovať prostredníctvom kontakného formulára. Veľmi sa teším na našu spoluprácu.

Zlato porazilo americké dlhopisy. Centrálne banky menia súvahy

Centrálne banky vo svete držia prvý krát od roku 1996 viac zlata ako amerických štátnych dlhopisov. Medzi najväčšími kupcami sa objavila aj digitálna firma

Tri dekády platilo nepísané pravidlo: ak chcela centrálna banka uložiť rezervy bezpečne, kúpila americký štátny dlh. Dlhopisy sú likvidné, kryté najväčšou ekonomikou sveta a opierajú sa o dolár ako hlavnú svetovú menu.

Lenže bezpečnosť získala nový rozmer. Po zmrazení časti ruských devízových rezerv v roku 2022 začali viaceré centrálne banky viac zohľadňovať aj geopolitické riziko. Drahý kov síce nenesie žiadny výnos, no jeho domácu držbu nikto nezablokuje.

Správa ECB zo začiatku júna ukázala, že zlato dnes tvorí 27 percent globálnych rezerv centrálnych bánk, zatiaľ čo americké dlhopisy klesli na 22 percent. „Geopolitické napätia naďalej poháňajú silný dopyt centrálnych bánk po zlate," napísala predsedníčka ECB Christine Lagarde.

Zlomový bod

Po invázii na Ukrajinu došlo k udalosti, ktorá zmenila spôsob, akým centrálne banky premýšľajú o rezervách. Západ zmrazil približne 300 miliárd dolárov devízových zásob Ruska v zahraničí.

Pre Moskvu to bola sankcia. Pre centrálnych bankárov po celom svete zase lekcia. Ukázalo sa, že rezerva uložená v cudzej jurisdikcii zostáva bezpečná len dovtedy, kým fungujú politické vzťahy. V momente konfliktu môže odhaliť úplne nový typ rizika.

Zrejme nie je náhoda, že práve po tejto udalosti spustili centrálne banky nákupy zlata v objemoch, aké svet nevidel od rozpadu Brettonwoodskeho systému v sedemdesiatych rokoch.

V rokoch 2022 až 2024 si podľa Svetovej rady pre zlato pripísali viac ako tisíc ton drahého kovu ročne. Ide približne o dvojnásobok priemeru predchádzajúcej dekády.

Medzi najaktívnejšie krajiny patrili Čína, Poľsko, India a Turecko. Poľská centrálna banka zvýšila svoje zlaté rezervy zo 103 ton v roku 2016 na viac ako 500 ton v roku 2025. Čína nakupovala zlato 18 mesiacov po sebe a zvýšila svoje oficiálne rezervy nad 2 313 ton.

A potom prišiel Trump

Kým geopolitické napätie otvorilo otázku bezpečnosti rezerv, návrat Trumpa do Bieleho domu ju preniesol priamo na trhy. Nové clá, obchodné spory a dôraz na ekonomické záujmy Spojených štátov zvýšili pozornosť centrálnych bánk voči koncentrácii rezerv v jednom aktíve.

Najviditeľnejšie je to v prípade Číny. Tá drží americké štátne dlhopisy v hodnote približne 652 miliárd dolárov, čo predstavuje najnižšiu úroveň od roku 2008. Ešte pred desiatimi rokmi presahoval objem jej držby hranicu 1,2 bilióna.

Saudská Arábia znížila svoju držbu z približne 184 miliárd dolárov v roku 2020 na približne 127 miliárd. Podobne aj Japonsko, najväčší zahraničný veriteľ USA, sa v marci 2026 zbavilo amerických dlhopisov v hodnote 47 miliárd dolárov.

Predávala aj Brazília, India a niekoľko krajín Blízkeho východu, ktoré súčasne navyšovali zlaté rezervy. Celkové zahraničné držby amerických dlhopisov napriek tomu zostávajú na rekordných 9,4 bilióna dolárov.

Zlato rástlo aj bez nákupov

Príbeh súvah centrálnych bánk má ešte jednu rovinu. Popri nákupoch zlata a ústupe od časti amerických dlhopisov zohral významnú úlohu aj samotný rast ceny drahého kovu.

Od začiatku roka 2020 sa zhodnotilo zlato o viac ako 160 percent. Každá tona uložená v trezoroch tak získala výrazne vyššiu hodnotu. Jeho podiel v rezervách preto rástol aj tam, kde sa objem fyzického kovu prakticky nemenil.

Aj samotná ECB upozorňuje, že časť zmeny je účtovná. Pri cenách zlata z roku 2023 by americké štátne dlhopisy zostali najväčším rezervným aktívom centrálnych bánk.

To však nemení širší trend. Pozícia dolára sa dlhodobo oslabuje. Jeho podiel v globálnych rezervách klesol z približne 71 percent v roku 1999 na 57 percent dnes. Výraznejšie však zatiaľ nezískala žiadna alternatíva. Euro sa pohybuje okolo 20 percent a čínsky jüan len na úrovni niekoľkých percent.

Dôvod je pragmatický: centrálne banky okrem bezpečia potrebujú aj finančný trh, na ktorom dokážu presúvať stovky miliárd dolárov prakticky okamžite. Žiadna iná krajina dnes neponúka taký veľký, hlboký a likvidný trh štátnych dlhopisov ako Spojené štáty.

Keď zlato kupuje aj digitálny dolár

Medzi menami v štatistikách ECB sa objavil aj jeden súkromný držiteľ. Tether, vydavateľ najväčšieho stablecoinu na svete, nakúpil v roku 2025 viac ako 100 ton zlata. Objemom tak predstihol ktorúkoľvek jednotlivú centrálnu banku, vrátane Poľska.

Banka priamo uviedla, že tento nákup ukazuje, ako rast stablecoinov môže mať širšie makroekonomické dôsledky. Tether vydáva digitálne doláre známe pod označením USDT. Ich hodnota je krytá rezervami spoločnosti, ktoré tvoria najmä americké štátne dlhopisy, zlato, hotovosť a ďalšie finančné aktíva

Na prvý pohľad pôsobí táto kombinácia nezvyklo. Spoločnosť postavená na digitálnom dolári zároveň systematicky nakupuje jedno z najstarších uchovávateľov hodnoty na svete. CEO Paolo Ardoino to odôvodnil slovami: „Kým sa svet naďalej zatemňuje, Tether bude investovať časť ziskov do bezpečných aktív ako bitcoin, zlato a pôda."

Ešte pred niekoľkými rokmi sa pritom zlato a kryptomeny často vykresľovali ako protiklady. Jedno patrilo do trezoru centrálnej banky, druhé do digitálnej peňaženky.

Zatiaľ čo časť investorov roky predpovedá súboj medzi starým a novým finančným svetom, v praxi sa oba svety spájajú. Finančná revolúcia tak zatiaľ nenahrádza starý svet, ale preberá jeho nástroje. A zlato sa ukazuje ako jediné aktívum, ktorému dôverujú rovnako centrálni bankári v Pekingu, aj programátori v Silicon Valley.

Slovensko napriek pasivite tiež zarobilo

Zatiaľ čo mnohé centrálne banky v posledných rokoch zvyšovali zlaté rezervy, Slovensko zostáva výnimkou. NBS drží približne 31,7 tony zlata, čo predstavuje viac ako milión troyských uncí. Pri súčasných cenách okolo 3 300 až 3 400 dolárov za uncu dosahuje trhová hodnota slovenských zlatých rezerv približne 3,4 miliardy dolárov.

Ešte na začiatku roka 2020 sa zlato obchodovalo pod hranicou 1 600 dolárov za uncu. Samotný rast ceny tak zvýšil hodnotu slovenských rezerv o viac než 1,5 miliardy dolárov bez toho, aby centrálna banka musela nakúpiť jediný gram kovu.

Ešte viac však zarobili susedia. Česká národná banka zvýšila zlaté rezervy z približne 11 ton v roku 2019 na viac ako 55 ton. Maďarsko ich rozšírilo z 31 ton na takmer 95 ton. Poľsko za rovnaké obdobie zvýšilo zásoby z približne 229 ton na viac ako 500 ton a zaradilo sa medzi najväčších kupcov zlata na svete.

Potrebujete sa ešte niečo opýtať, s niečím poradiť, alebo máte záujem o ďalšie informácie? Tak má neváhajte kontaktovať, veľmi ochotne Vám s tým pomôžem: