Záporné úroky sa stávajú novým normálom

Koncom septembra 2019 šokovala Prima banka finančný svet. Šiesta najväčšia slovenská banka podľa aktív s trhovým podielom o niečo väčším ako päť percent dokázala to, čo sa nepodarilo ešte žiadnej inej slovenskej inštitúcii: umiestnila svoje dlhopisy so záporným výnosom.

Investori poskytnú banke viac ako 503 miliónov eur a finančná inštitúcia im po siedmich rokoch vráti iba 500 miliónov eur, o približne tri milióny menej. Tak fungujú záporné výnosy v praxi. Napriek tomu, že so zápornými výnosmi sa obchodujú aj dlhopisy slovenskej vlády, ani ministerstvu financií sa ešte nepodarilo emitovať dlhopisy s negatívnym výnosom.

Úspech aukcie Prima banky má však ešte o čosi širší kontext. Touto emisiou sa totiž stala prvou firmou zo strednej a východnej Európy, ktorá zaznamenala pri svojej aukcii záporný výnos. Prima banka tak otvorila brány záporných výnosov do celého stredo- a východoeurópskeho regiónu. Je pritom pravdepodobné, že čoskoro ju budú nasledovať ďalšie banky, štáty, ale aj väčšie korporácie.

Fixácia výnosov

Banka emitovala dlhopisy kryté portfóliom hypoték, ktoré poskytla svojim klientom. Týmto spôsobom si zabezpečila lacné refinancovanie zdrojov. Model fungovania každej retailovej banky je jednoduchý. Banka rozdáva dlhodobé úvery a financuje ich krátkodobými zdrojmi, napríklad vkladmi od klientov. V takom prípade zarába na rozdiele medzi úrokmi z poskytnutých hypoték a úrokmi z vkladov svojich klientov. Tento biznis je pre banku ziskový, ale iba v prípade, že dlhodobé úrokové sadzby sú vyššie ako krátkodobé úrokové sadzby.

V poslednom období však dlhodobé sadzby padajú rýchlejšie ako tie krátkodobé. Odborne sa to nazýva, že výnosová krivka sa splošťuje. Marže bánk sa znižujú. Pre bankový sektor nastáva ešte horšie obobie v prípade, že výnosová krivka sa zmení na inverznú – krátkodobé sadzby sa stávajú vyššími ako dlhodobé.

Vtedy banky strácajú svoju úrokovú maržu a prestávajú mať záujem poskytovať úvery, keďže pre ne nie sú rentabilné či sú až príliš rizikové. Aj z tohto dôvodu si svoju ziskovú maržu už dopredu chránia napríklad emisiou krytých dlhopisov, pomocou ktorých zafixujú svoje budúce výnosy.

Emisiu krytých dlhopisov na Slovensku umožnila novelizácia zákona o bankách a zákona o dlhopisoch z minulého roka. Slovenské finančné domy môžu emitovať dlhopisy, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za veľmi kvalitné cenné papiere, keďže sú ručené hypotekárnymi úvermi.

Podobnú možnosť okrem Prima banky využila Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka či Tatra banka. Tie emitovali kryté dlhopisy ešte pred letom, keď boli výnosy na dlhopisoch o pár desiatok bázických bodov vyššie ako v súčasnosti. Ani jednej z uvedených finančných inštitúcií sa ešte neporadilo svoj dlhopis vydať so záporným výnosom.

Paradox nízkych sadzieb

Otázka je, kto nakupuje dlhopisy so zápornými výnosmi a prečo to robí? Generálny riaditeľ Prima banky Jan Rollo odpovedá, že „49 percent emisie brali asset manažmenty, 38 percent banky a zvyšok poisťovne, penzijné fondy a ostatné inštitúcie“.

Záujem o dlhopisy so zápornými výnosmi majú takmer výhradne finančné inštitúcie. Viac ako polovicu z nich v tomto prípade tvorili správcovia aktív a penzijné fondy starajúce sa o prostriedky klientov. Záporné úrokové sadzby sa preto premietnu aj do ziskovosti podielových či penzijných fondov, čo znižuje budúcu hodnotu majetku bežných ľudí. Takéto sadzby si vyberú svoju daň aj v podobe nižšieho budúceho majetku európskej populácie.

Druhou veľkou skupinou, ktorá nakupuje dlhopisy so záporným výnosom, sú banky. Tie musia podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (ECB) platiť za peniaze, ktoré nepožičiavajú do úverov. Tieto prostriedky sa volajú nadmerné rezervy a nedávno ECB znížila úrok z ich držby na –0,5 percenta. Pre banky je preto nevýhodné držať hotovosť a radšej za ňu nakúpia iné aktíva. Najmä tie, ktoré majú ešte kladný alebo len málo negatívny výnos a nie sú príliš rizikové. Ako napríklad kryté dlhopisy Prima banky.

Záujem o dlhopisy so zápornými výnosmi majú najmä finančné inštitúcie

Napriek tomu, že kryté dlhopisy Prima banky sú o niečo rizikovejšie ako dlhopisy nemeckej vlády, mnoho bánk ich bude preferovať pre stále slušné výnosy. Pre mnohých je oveľa atraktívnejšie držať dlhopisy Prima banky s takmer nulovým výnosom ako s garantovanou stratou 0,5 percenta v prípade hotovosti u ECB alebo 0,7 percenta pri nemeckých vládnych dlhopisoch.

Paradoxom súčasných peňazí nie je snaha zarobiť čo najviac, ale snaha stratiť čo najmenej. Jakub Rosa, analytik Across Wealth Managementu, v tejto súvislosti hovorí, že „doteraz platilo, že dlžník veriteľa odmenil úrokom. Ekonomické učebnice však treba prepísať. Záporné úroky sa stávajú novým normálom nielen na dlhopisovom trhu“.

Čo rozhodlo o úspechu Prima banky

Prima banka je historicky prvá inštitúcia v 250-ročnej histórii krytých dlhopisov v Európe, ktorej debut zaznamenal negatívny výnos.

Veľká časť investorov, ktorí skúpili dlhopisy banky, pochádzala zo západnej Európy (viac ako polovica z Nemecka a Rakúska a viac ako tretina zo Škandinávie). To poukazuje na pozitívne vnímanie banky veľkými zahraničnými investormi. Na úspechu tohto procesu sa podieľali nasledujúce faktory:

1. Načasovanie akcie: Prima banka emitovala svoje dlhopisy v čase, keď výnosy na európskom dlhopisovom trhu pokračovali v poklese pre ekonomické spomaľovanie, ale aj ďalšie monetárne uvoľňovanie ECB.

2. Kvalita dlhopisov: Kryté dlhopisy Prima banky dostali od ratingovej agentúry Moody’s najvyšší rating Aaa. Dôvodom je aj nízky podiel nesplácaných úverov obyvateľstva, ktorý v prvom polroku 2019 dosiahol 1,8 percenta oproti 2,9 percenta slovenského trhu.

3. Objem dlhopisov: Pri svojej road šou v hlavných európskych finančných metropolách Prima banka evidovala dobrý ohlas na svoj biznisový model, čo jej umožnilo zvýšiť emisnú sumu na 500 miliónov eur. Tento objem sa považuje za benchmark pri kvalitných emisiách.

4. Fundamenty banky: Prima banka je najrýchlejšie rastúci hráč s hypotékami na slovenskom trhu (viac ako 20 percent v každom za posledných sedem rokov), pričom sa sústreďuje na málo rizikový retailový segment z hľadiska úverov aj financovania.