Prečo stavil Kičura na zlato a čo je výhodnejšie: tehly či mince?

Keď sa počas domovej prehliadky bývalého šéfa Štátnych rezerv Kajetána Kičuru dozvedela verejnosť o jeho zlatých tehličkách, mnohým začalo vŕtať v hlave, odkiaľ mal na kúpu 5 kilogramov zlata. História najvzácnejšieho kovu je popretkávaná príbehmi o bohatsve a moci. O zlate sa zvykne hovoriť ako o bezpečnej investícii. Je to skutočne tak? Prečo si udržiava svoju investičnú atraktivitu už stovky rokov?

Nezničiteľný kov

Zlato je oproti iným kovom špecifické chemickými vlastnosťami. Je takmer nezničiteľné: nekoroduje, odoláva vzduchu aj vode a dokonca aj bežným kyselinám. Je tepelne aj elektricky dobre vodivé. V neposlednom rade je veľmi tvárne a kujné. A navyše je ho veľmi málo. Toto všetko robí zo zlata výnimočnú komoditu.

Zlato spolu s meďou sa prvýkrát na Slovensku začali používať už okolo roku 3000 pred n.l. Medené predmety a zlaté krúžky objavené na pohrebiskách v Tibave a Veľkých Raškovciach na východe Slovenska predstavovali podľa autorov knihy Zlato na Slovensku symboly bohatstva, moci a viery. Spoločnosť sa začala deliť na bohatých a chudobných.

Autori knihy si tiež všimli jednu zaujímavosť. Zlaté krúžky sa našli iba v mužských hroboch, čo podľa nich naznačuje zároveň aj prechod spoločenského usporiadania na patriarchálny systém. Pôvod týchto predmetov je neznámy a nepredpokladá sa, že by pochádzali zo Slovenska.

Odvtedy ubehlo veľa rokov, kým sa tento drahý kov začal používať ako surovina na výrobu mincí, a ešte dlhšie, kým sme ich začali raziť aj na našom území.

Slovenské zlato putovalo za hranice

Situácia sa zmenila v období vrcholného stredoveku, počas prvej polovice 14. storočia. Išlo o obdobie prosperity a mimoriadne vysokej banskej produkcie.

Ako vysvetľuje Martin Štefánik z Historického ústavu SAV, panovník mal výlučné právo vydávať a raziť mince, ktorými sa v krajine platilo. Spočiatku to boli len strieborné mince, tzv. denáre. Príjem z mincí spočíval v tom, že kráľ nechával každé dva, a od 12. storočia každý rok stiahnuť staré strieborné mince z obehu a vymeniť za nové, čo mu dávalo možnosť výrazného obohatenia.

Dosiahol to obvykle tak, že v nových minciach znížil obsah drahého kovu a nechal ich vymeniť v rovnakom, alebo dokonca vyššom nadiktovanom kurze. Nevýhodou bola nevyhnutne nasledujúca inflácia. Zlaté mince sa v tom období ešte nerazili, zlato sa len v menšej miere získavalo ryžovaním vo vodných tokoch a slúžilo na výrobu šperkov či bohoslužobných a luxusných predmetov.

Situácia sa zmenila v období vrcholného stredoveku, počas prvej polovice 14. storočia objavili mimoriadne bohaté ložiská na strednom Slovensku, najmä v Kremnici ale aj inde. Prakticky ihneď ho začali vo veľkom ťažiť a používať ako mincový kov. Vtedy započala razba slávnych kremnických dukátov, tie sa nazývali uhorskými florénmi, pretože váhou aj výzorom napodobňovali vtedajšie uznávané medzinárodné platidlo, akýsi „dolár“ tej doby, zlaté florenstské florény.

„Zlato používali stredovekí panovníci na vojenské výpravy, na zahraničnú mocenskú politiku. Okrem toho, že si kráľ musel zaplatiť žoldnierske vojsko, musel v prvom rade získať podporu miestnych feudálov, cudzích mocností a cirkevných hodnostárov vrátane pápeža za spojencov. A keď raz niekoho zaplatíte a dáte mu dostatok peňazí, tak vás bude podporovať. To fungovalo vždy a funguje to tak dodnes,“ hovorí Štefánik.

No samotná krajina z toho ekonomicky veľmi neprofitovala. „Na nerasty sme boli bohatá zem, ale čo z toho, keď panovník vyťažené zlato vyhodil na výpravy, politiku, prípadne na vyrovnávanie negatívnej obchodnej bilancie krajiny, ktorá úrovňou svojej výroby zaostávala za západnou Európou. Výsledok je v každom prípade ten, že zlato išlo preč,“ dopĺňa Štefánik. O stredovekom Uhorsku sa preto niekedy hovorí ako o „bohatej zemi a chudobnej krajine“.

Ako príklad uvádza cestu kráľovnej Alžbety v roku 1343 do južného Talianska, kedy so sebou viezla podľa kronikárskych údajov v prepočte vyše 5 ton zlata určeného na podporu kandidatúry druhorodeného syna Ondreja na neapolský trón. Po jeho zavraždení podnikol jeho brat, nový uhorský kráľ Ľudovít Veľký viaceré vojenské výpravy do Talianska, ktoré opäť financoval zlatom v podobe razených mincí. Svedectvo o tom zanechali aj súdobé talianske kroniky, ktoré neopomenuli zdôrazniť, že šlo o vydarené napodobneliny ich domácich, florentských florénov.

Rekordné nákupy bánk

Zlato sa dnes na Slovensku ťaží už len v Hodruši-Hámroch, no zlaté mince sa už nepoužívajú ako platidlo, ale skôr ako zberateľská záležitosť či investícia. Zmena nastala aj v tom, kto vlastní najviac zlata.

Z rúk panovníka krajiny sa presunuli na burzy, do numizmatických spoločností, no najmä do bánk. Aj napriek tomu, že domáce meny jednotlivých krajín už nie sú kryté ani nijako inak naviazané na cenu zlata, stále predstavuje medzinárodne akceptovateľné aktívum, ktoré majú centrálne banky vo svojich rezervách.

Na konci roku 2018 centrálne banky kolektívne držali približne 33 200 ton zlata, čo je približne jedna pätina všetkého zlata, ktoré sa kedy vyťažilo. Práve v roku 2018 do rezerv centrálnych bánk pribudlo vyše 656 ton, najviac za posledných 47 rokov.

Napokon, ani Kajetán Kičura nemal zlaté tehly priamo doma ale v bezpečnostnej schránke banky, prostredníctvom ktorej ich zakúpil.

Možností na investovanie do zlata je viac. Môže ísť o priame fyzické investovanie do mincí, tehličiek či šperkov, ale aj o nákup zlatých certifikátov vydávaných bankami či investície do fondov na burzách, ktoré sú na zlato viazané. V neposlednom rade sa za investíciu do zlata považuje aj nákup akcií banských spoločností, ktoré ho ťažia, prípadne s ním obchodujú.

„Fyzické zlato má jednu výhodu oproti zlatu obchodovanému na trhoch – zisky z jeho predaja sú oslobodené od dane. Samozrejme, máte problém s jeho úschovou, schránka v banke niečo stojí a teda takáto ‚úschova’ je rentabilná od vyšších súm,“ tvrdí analytik Finaxu Ján Jursa.

Čo je výhodnejšie: mince či tehly?

Kičura vlastnil 20 zlatých tehiel. Každá z nich vážila 250 gramov. Tie mu však zadržiava polícia. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ho navyše obvinil z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, sudca ho vzal do tzv. kolúznej väzby 23. apríla.

Otázkou však je: Do čoho je výhodnejšie investovať –do tehličiek či mincí? Podľa odborníkov na numizmatiku sú v súčasnej dobe zlaté tehličky do 100 g razené, čo je približne rovnako technologicky náročné ako razenie do podoby mincí.