VRANA K VRANE SADÁ alebo ako výber priateľov ovplyvňuje náš život

“Zaplaťte akúkoľvek cenu, aby ste mohli zostať v prítomnosti výnimočných ľudí.” Mike Murdock

Funguje to takto: Ak sa chceme stať úspešnými, mali by sme sa s úspešnými stretávať. Tráviť s nimi čas. Vyhľadávať ich spoločnosť. Učiť sa od nich stratégie, ktoré im fungujú a pomohli im na ceste za ich vytýčenými cieľmi.

Rovnako som to robil aj ja. Pamätám si ako dnes, keď som prosil maminu o peniaze na seminár, ktorý som chcel absolvovať. Peňazí však bolo v našej rodine málo a keď ma rodičia nemohli podporiť, našiel som inú cestu.

Stal som sa dobrovoľníkom. Cielene som vyhľadával možnosti, ako sa dostať medzi ľudí, ktorí mi boli inšpiráciou. Nevzdával som to.

Už vtedy som akosi intuitívne cítil, že sa stávame takými ľuďmi, s akými sa stretávame. Existujú totiž dva typy ľudí. Svetoznámy maliar morských krajín Robert Wyland ich rozdelil na dve skupiny. Na kotvy a motory.

Podľa neho musíme opustiť kotvy a pridať sa k motorom. Pretože tí niekam idú, niekam smerujú a je s nimi väčšia zábava. Kotvy nás iba stiahnu ku dnu. A ja s ním v tomto súhlasím.

MALÝ NAKOPÁVAČ

A teraz prestaňte čítať a vezmite si pero a papier. Urobte tak TERAZ.

Máte? Skvelé. Pokračujte teda ďalej v čítaní. Odpovedzte si na tieto otázky. Písomne. Je to pre váš rast a napredovanie veľmi dôležité.

Pripravení? Tak poďme na to: S kým trávite najviac času? Kto sú tí ľudia, ktorí majú na vás najväčší vplyv? Ako sa pri nich cítite? Inšpirujú vás? Ženú vás stále dopredu a sú vám oporou? Alebo naopak, strácate pri nich energiu a sťahujú vás dolu?

Možno vám teraz v mysli vyskočilo, že ste si neni istý, či vás ten a onen človek sťahuje dolu. V takomto prípade je najlepším ukazovateľom pre vás, váš pocit. Pri ľuďoch kotvách ste zvyčajne po stretnutí s nimi ako vyžmýkaný citrón. Bez nálady, rozladený, bez energie.

Buďte teraz k sebe tvrdo úprimní. Kto sa objavuje vo vašej blízkosti najčastejšie a aký má na vás vplyv?

Napíšte si teraz zoznam ľudí, s ktorými sa najčastejšie stretávate. Ku každému menu pripíšte slovo alebo slovné spojenie, ktoré vám napadne, keď si na tohto človeka spomeniete.

Je pozitívne? Alebo naopak negatívne? Nerozmýšľajte však príliš dlho. Napíšte k menu to, čo vám napadne ako prvé. Intuitívne. Napríklad Marek: obetavý kamarát, Lívia: neustále ufrfľaná, Iveta: tá čo pri mne vždy stála.

Tým to však nekončí. Ďalší krok: Ak zistíte, že pri niektorom mene máte negatívnu reakciu, prehodnoťte, či sa s týmto človekom chcete (alebo musíte) naozaj stretávať.

Ak je to napríklad niekto s kým musíte tráviť čas (napríklad v práci), skúste čas s ním eliminovať.

Obmedzte čas ktorý s nimi trávite na minimum. Delegujte napríklad časť úloh ktoré s ňou/s ním máte riešiť na niekoho iného. Hľadajte riešenia ako to urobiť. Poznáte to staré známe: kto chce hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.

O takzvaných energetických upíroch ktorí z nás vedia vycicať každý kúsok energie som písal aj v tomto článku.

Posuňme sa teraz ďalej.

JEDNOTLIVEC VERZUS SKUPINA

Ľudí máme tendenciu vnímať v kontexte. Čo tým myslím? Uveďme si to na príklade. Stalo sa vám niekedy, že ste videli partiu ľudí, ktorí sedeli niekde v parku, kričali, hádali sa, alebo niečo hlasno komentovali?

Ruku na srdce. Všímali ste si ich detailne? Alebo vo vás skôr budili dojem skupinový? Že jednoducho: tá skupinka ľudí je ale hlasná….

Pravdepodobne ste si ich nevšímali po jednom, jednotlivo. A nepreberali ste, že tamten jeden vyzerá trošku inak a asi k nim nepatrí… vnímali ste ich ako celok.

V praxi to teda funguje tak, že ak sa stretneme so skupinou ľudí prvýkrát, alebo vnímate skupinu zvonka, vnímate ju ako celok. Až v ďalšom kole, ak vôbec, začneme prípadne riešiť jednotlivcov.

Či už sú to napríklad pracovníci jednej firmy, rodina, či skupina priateľov. V sociálnej psychológii sa tento jav nazýva homogenita skupiny.

Je to jednoduché: Prvý dojem robí skupina ako taká. Naši predkovia to sformulovali do starého známeho porekadla: Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. 🙂

To v akých skupinách sa pohybujeme a s kým trávime svoj čas vytvára určitý efekt. Alebo, ak chcete, určitý obraz nás samých. Všetko, čo sa okolo nás deje je akýmsi naším zrkadlom.

Preto je veľmi dôležité, aby sme sa zamysleli nad tým, aké sú naše ciele, po čom v živote túžime, kam sa chceme dostať a či nás to, s kým sa stretávame k našim cieľom približuje, alebo naopak, nám to podkopáva nohy.

Rozhodnutia o tom, kam sa zaradíme robíme už od detstva, či už ako teenageri, keď sa stávame členom nejakej partie alebo akého partnera si vyberáme. (Pamätáte si ako vám rodičia vždy hovorili, aby ste si vyberali priateľov starostlivo a nedostali sa do zlej spoločnosti?)

Ak sa teda pridáme a včleníme do istej skupiny ľudí, musíme počítať s tým, že nás ľudia budú vnímať istým spôsobom. Že nás k nej začnú priraďovať.

PRÍKLAD

Ak sa ulicou rútim so skupinou podgurážených, kričiacich kamarátov, môžem začať budiť automaticky tiež dojem problémového človeka, či človeka, čo si rád vypije pár pohárikov.

Ak naopak, budem tráviť čas so skupinou milovníkov umenia, budem tiež automaticky považovaný za jedného z nich. Bez ohľadu či to tak naozaj je alebo nie. Je to skrátka vonkajší dojem.

Pokiaľ sa v skupine pohybujeme dlhodobo, utvára to zároveň aj našu identitu. Teda obraz ako vnímame sami seba. Stotožníme sa s tým, ako sa skupina oblieka, hovorí, ako komunikuje medzi sebou, ale aj s ľuďmi, ktorí do skupiny nepatria.

A následne sa akosi podvedome stotožníme a osvojíme si názory danej skupiny. Preberieme jej hodnoty, ciele a ambície. Začneme používať rovnaký slovník ako ľudia, ktorí sa v nej pohybujú. Prijmeme ich akosi podvedome za svoje. Začneme sa im podobať.

Môžete si o sebe myslieť, že ste ambiciózny, inteligentný, šikovný človek, ak sa obklopíte ľuďmi, ktorých jedinou ambíciou v živote je pohodlne sa usadiť k poháriku, prebrať novinky z bulváru, skritizovať a ponadávať na vládu a “systém” a uzavrieť večerný pokec s tým, že život aj tak stojí za figu, časom vás to stiahne ako kotva na dno rieky.

Ako hovorí anonymný, ale o to pravdivejší citát: “Lepšie je byť sám ako v zlej spoločnosti. Povedz mi, kto sú tvoji najlepší priatelia a ja ti poviem kto si ty. Ak beháš s vlkmi, naučíš sa vyť. Ak sa priatelíš s orlami, naučíš sa vzlietnuť k výšinám.”

Ale platí aj to, že ak sa obklopíte priateľmi, ktorí vás inšpirujú, povzbudzujú, ťahajú vás, aby ste rástli a rozvíjali sa, budete neustále napredovať. A s ľahkosťou dosahovať svoje ciele a sny.

Možno sa ma spýtate, dobre Andy, ale čo mám robiť ak jednoducho okolo seba takých ľudí nemám? Jednoducho neviem, ako sa k nim dostať.